História firmy

difnds fnsd nfsdonf odsnščráewr ewrooé

áááščš čšč

ňdsjfdsjnf jsdf jsdnf dsf

123456789

benc@webygroup.sk

sdkfjbjs dbfjbdsfbsjdf kjdsn

sdfiosdjifj sdiofj sdiof jdsf d
sdifjsdiuhfu hdsiufgh sdgfsdh fusdhfu hsdushfsdhf sdiufhs dfiuhsd fihiuhdf s
sdfh sdjfh sdfhsd fuhsduhfu sdhufwefuwdfsdf

HISTÓRIA KOSTOLA :

Drevený artikulárny evanjelický kostol v Hronseku patrí do 3. skupiny drevených kostolov  - evanjelické artikulárne kostoly. Vybudovali ho v zmysle uznesenia Šopronského snemu z roku 1681 na základe 26. článku, ktorým sa povoľovalo protestantom postaviť dva artikulárne kostoly v každej stolici a to vždy na zle prístupných miestach . Vo Zvolenskej stolici boli na stavbu kostolov vyhradené obce Hronsek a Veľká Lúka.
Stavba kostola začala 23. októbra 1725 a chrám bol postavený aj vysvätený už v pamätný deň Lutherovej reformácie 31. októbra 1726.  Bol postavený v zmysle podmienok stanovených 25. a 26. článkom šopronských artikúl . Podľa nich :

• musel byť kostol postavený celý z dreva,
• bez použitia jediného železného klinca,
• musel byť postavený za jeden rok,

1. bez hlavného vchodu do dediny,
2. bez veže.

Miesta a podmienky výstavby artikulárnych kostolov určovali habsburskí úradníci. Miesta, ktoré vyberali, boli najmenej vhodné na výstavbu, aby kostoly vydržali čo najkratšie. Napríklad  v strede kopca, v strmom teréne, pod kopcom alebo na bažinách a v blízkosti  močiarov, či riek aby boli čo najskôr zničené. Miesto na ktorom stojí hronsecký kostolík je bývalé hronovisko. Čiže predpokladali, že kostol sa prepadne čo najskôr, keďže všade na okolí boli bažiny a blízko je aj koryto rieky Hron. Lenže ľudia ktorí ho stavali, našli v týchto bažinách malý ostrovček a práve tam začali stavať kostol.  Zaujímavé však aj tak je , že kostol nebol nikdy zaplavený ani vážnejšie ohrozený týmto spôsobom.
Kostoly takéhoto typu nemohli byť teda v každej obci, ale boli to tzv. „spádové kostoly“ pre celú stolicu alebo jej časť. Kostolík v Hronseku  bol spádovým kostolom pre celú severnú časť Zvolenskej stolice.

ARCHITEKTÚRA KOSTOLA

Architektúru kostola určovali jednak už spomínané artikuly a zároveň kritériá, ktoré museli spĺňať funkčné nároky na dispozíciu a priestor. Interiér kostola musel zabezpečovať dostatok priestoru pre všetkých veriacich aj z okolitých obcí, pretože najbližší artikulárny kostol bol až na Veľkej Lúke, ale ten neskôr vyhorel. A tak splnená musela byť aj požiadavka, aby takmer všetci návštevníci mali miesto na sedenie, vzhľadom na vzdialenosť, ktorú museli veriaci prekonať, a to väčšinou peši. Preto má kostol až 1100 miest na sedenie, v podobe drevených lavíc usporiadaných v bočných krídlach spôsobom, aby takmer z každého miesta bolo vidieť na oltárnu časť.   Jedinečné je hlavne amfiteatrálne usporiadanie lavíc na chóroch, čím kostol šetrí miestom a naberá na kapacite
Kostol má pôdorys gréckeho kríža. Je 23 m dlhý, 18 m široký a 8 m vysoký.  Typ pôdorysu a aj jeho konštrukcia je adekvátna pre severné protestantské krajiny, odkiaľ plán pravdepodobne pochádza. Kým vonkajší vzhľad ostatných drevených artikulárnych kostolov je veľmi jednoduchý, vytvorený doskami, ktorými sú obité ich zrubové steny, hronsecký kostol sa od nich odlišuje práve konštrukciou, aká sa používa pri hrazdených stavbách.  
Originalitou kostola v Hronseku je hrazdená konštrukcia obvodových stien (Obrázok 3, 4). Celý priestor je prekrytý doskovou valenou klenbou a po celom obvode stavby sú dvojpodlažné empory riešené tak, aby bol kazateľ videný z každej lavice. Jednoduchosť  lavíc a doskový obklad dávajú interiéru puritánsky charakter.
Obvodové základy kostola tvorí štiepaný kameň. Objekt je dvojpodlažný s mohutnou zalomenou strešnou konštrukciou (Obrázok 5). Kostol má hrazdenú drevenú konštrukciu z masívneho – dubového a smrekovcového dreva (práve tieto typy dreva sú najviac odolné voči dažďom a pliesni). Základným a najpôsobivejším výtvarným prvkom je vlastná konštrukčná väzba stien – hra svetla a tieňa.   Unikátne je použitie klasickej spojovacej techniky hlavných nosných prvkov, ktoré sú spájané klasickými tesárskymi spojmi a drevenými dubovými kolíkmi (Obrázok 8).
Strecha je vysoká sedlová, nad ramenami kríža polovalbová. Má šindľovú krytinu. Na 3  bočných stranách kostola sa nachádzajú dubové kríže,  len nad jedným čelným vstupom je umiestnený kohút –  symbol kresťanskej bdelosti. Objekt má 4 hlavné vchody a jeden vedľajší vstup (Obrázok 7).  
Presvetlenie interiéru kostola je riešené 30 rovnomerne umiestnenými oknami v dvoch úrovniach. Okná sú jedinečné – pôvodné okná sú z fúkaného skla, tvorené so šesťuholníkových tvarov v olovených rámikoch. Mozaika týchto 6 – uholníkových tvarov pripomína včelie plasty. V súčasnosti sa zachovalo len pár originálov, ostatné sú už zrenovované (Obrázok 9).

Interiér chrámu pôsobí majestátnym dojmom, ktorý umocňuje dômyselne usporiadaný priestor pozostávajúci z centrálnej časti a bočných mohutných krídel s valenými klenbami. Klenby stropu tvorí smreková dosková konštrukcia. Z vnútra klenba kostola  pripomína tvar prevrátenej lode (Obrázok 11). Centrálnu časť vymedzuje 12 točitých stĺpov, ktoré podopierajú  štyri protestantské empory, zavesené nad priestorom ramien kríža. Lavice s vyrezávanými bočnicami sú umiestnené v dvoch úrovniach, na prízemí a na balkónoch vo všetkých štyroch bočných traktoch. Na chóroch sú lavice umiestnené terasovite – amfiteatrálne.
V minulosti sa v kostole udržiaval presný zasadací poriadok, ktorý sedenie na prízemí vyčlenil pre ženy a miesta na balkónoch boli zase určené mužom. Keďže na stavbe artikulárneho chrámu sa finančne podieľali zemepáni z celého okolia, osobitné miesta pre zemanov boli vyhradené v laviciach pri oknách, ktoré sa od ostatných skromnejších lavíc odlišujú drevenými opierkami po bokoch sedenia. Pre „dámy z kaštieľa“  bola určená lavica oddelená od priestoru drevenou presklenou stienkou s posuvnými okienkami. Vstup do tejto časti bol s osobitným, vedľajším vstupom. Jednoduché lavice, umiestnené pred prednými vyrezávanými čelami lavíc, boli tzv. dievocké na prízemí a na poschodí mládenecké.  
Dve bočné krídla sú rozdelené medzi obcami, vľavo od oltára - Veľká Lúka, Sliač, Hájniky, Rybára, vpravo - Hronsek, Vlkanová, Lukavica a Sampor.